startportalspacerdomain.skspacerblog.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk
banner
Sona Kozakova
Mario Racek
Hotel Agatka
07.09.2019
mesto


inštitúcia




Svadba u olašských Rómov

line

zaujímavosti




print Vytlačte článok  send Doporučte článok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Svadobné zvyky u olašských Rómov žijúcich na Slovensku, ktorí sem prišli v 19. stor. boli rozdielne ako u neolašských slovenských Rómov aj keď nachádzame aj podobnosti.
V komunite olašských Rómov mali dôležité slovo pri výbere manželského partnera mladých ľudí rodičia, hlavne u mužov. Rodičia hľadali pre svojho syna vhodnú nevestu a on ich výber musel akceptovať. Dôležité bolo, aby dievča pochádzalo z finančne zabezpečenej rodiny s dobrou povesťou. Ak rodičia našli dievča súce na vydaj, vybrali sa spolu so synom a najbližšou rodinou navštíviť ju do domu. Priniesli so sebou alkohol a jedlo. Rodina dievčaťa ich už očakávala. Otec dievčaťa a otec syna sa vzájomne privítali, rovnako tak urobili aj ich matky. Otcovia potom prednášali svadobné formuly a vinše, a spolu s ďalšími mužmi si štrngali alkoholom, rovnako ako ženy, ktoré sedeli v druhej izbe (zvyky u olašských Rómov nedovoľujú, aby ženy sedeli za jedným stolom so svojimi mužmi). Keď vyslovil otec dievčaťa konečný súhlas so svadbou, prebehol obrad zasnúbenia xutelejimo. Ten neprebiehal u všetkých olašských Rómov rovnako. Známy bol napr. zvyk zviazať ruky snúbencov červenou šatkou a naliať im do dlaní červeného vína. Ženích sa potom napil z rúk nevesty a naopak. V skupine tzv. Polska Roma prebiehali zásnuby tak, že rodičia chlapca počas návštevy doniesli alkohol a jedlo, ktoré rodičia dievčaťa spočiatku odmietali. Preto museli dary zvyšovať, kým sa nedohodli. To mohlo trvať aj tri dni. Niektoré skupiny olašských Rómov sa zasnúbili, resp. dohodli na sobáši ešte v detstve.

Po zásnubách prišiel otec syna opäť do domu otca dievčaťa. Vypýtal si slovo od otca dievčaťa a od prítomných Rómov, a to isté urobil otec dievčaťa. Dohodli sa na finančnej sume, akou sa mala nevesta vyplatiť a na dátume svadby. Ten mohol byť rôzny podľa veku dievčaťa. Ak bolo dievča súce na vydaj ihneď, mohla ju ženíchova rodina vyplatiť a odviesť do nového domu. Nasledovali prípravy na svadobnú hostinu. Sobáše v kostole alebo na úradoch neboli zaužívané. Svadobná hostina sa začínala zväčša pred obedom. Svadobné dary prinášali iba najbližší príbuzní, ostatní hostia doniesli alkohol, zákusky, torty. Zo svadobných tradícií olašských Rómov bol dôležitý obrad vypýtania nevesty od jej rodiny, ktorý prebiehal takto: počas svadobnej hostiny Rómovia utvorili dve skupiny. Jedna skupina (určená otcom ženícha) mala nevestu získať, druhá (určená otcom nevesty), jej v tom bránila s cieľom získať čo najvyššiu finančnú sumu za nevestu. Skupiny medzi sebou viedli dlhé dialógy, popritom spievali a tancovali. Nevesta sa zatiaľ ako ,,zatúlaná ovečka“ skrývala. Keď sa napokon obe strany dohodli, priviedli nevestu do svadobnej sály na tanečný parket. Každý kto chcel s nevestou tancovať, musel zaplatiť peniazmi do klobúka (zväčša nemalé čiastky). O polnoci si ženích a nevesta spolu zatancovali, čím sa definitívne potvrdilo, že sú svoji. Zábava trvala až do rána, veď Rómovia sa na svadbách vedeli (a aj vedia) veľmi dobre zabávať.

Autor: Mgr. Jana Linková

Rómska svadba na východnom Slovensku



line
line

Diskusia


forum 27.10.2005: admin, Diskusia k článku "Svadba u olašských Rómov "



rightend