Predpokladom uzavretia manželstva je výber manželského partnera. V spomínaných rómskych lokalitách si manželského partnera vyberali mladí ľudia sami a rodičia zväčša ich voľbu akceptovali. Manželstvo sa uzatváralo formou obradu mangavipen (od slovesa te mangel = pýtať sa). Išlo o predbežný dohovor rodičov oboch partnerov. Chlapec, ktorý sa chcel ženiť, navštívil vo vopred dohodnutý deň dom dievčaťa (zvyčajne v sobotu), o ktoré mal záujem. Prišiel spolu s rodičmi, súrodencami, krstným otcom a krstnou matkou (kirvo, kirvi) príp. hudobníkmi. Doniesli so sebou aj pálenku, zákusky a koláče. Rodina dievčaťa ich už očakávala s pripraveným pohostením (kuracia polievka, pečené kurence, rezne, zemiakový šalát, guľáš, ruské vajíčka, káva).
Dievča pýtal od rodičov oddavač, nazývaný aj starejší či starosta (zväčša ženíchov otec alebo krstný otec). Ak rodičia so svadbou súhlasili a dohodli sa na vene, zavolali dievča, ktoré dovtedy nebolo pri obrade prítomné, aby aj ona vyjadrila svoj názor. Po kladnej odpovedi prebehol samotný zásnubný obrad. Oddavač previazal ruky mladých šatkou, do dlaní im nalial pálenku alebo červené víno, ktoré si vzájomne z dlaní vypili. Potom sa pobozkali pred svedkami, príp. si vymenili aj snubné prstienky. Po obrade nasledovala voľná zábava prítomných vo vnútri domu a takmer celej osady vonku. Mladí sa medzitým vzdialili do prázdneho domu ženícha za účelom intímneho zblíženia (to sa však pripúšťalo už aj pred obradom mangavipen). Zábava trvala do rána a na druhý deň odišla nevesta - terňi bývať do domu ženícha - terno.
Občianskemu a cirkevnému sobášu Rómovia v týchto obciach nepripisovali veľký význam. Cirkevný sobáš uzatvárali často až po niekoľkoročnom spolužití (zväčša vtedy, ak chceli pokrstiť deti). Po ňom nasledovala svadobná hostina - bijav, doma v osade alebo v kultúrnom dome. Počas nej bolo zaužívaných množstvo zvykov, ktoré Rómovia prebrali od okolitého nerómskeho obyvateľstva (napr. tanec s nevestou, vyberanie peňazí do taniera, snímanie závoja, prezliekanie nevesty o polnoci atď.).
Rómovia majú tanec, spev a muziku v krvi, a práve svadby boli príležitosťou, aby tieto danosti ukázali.

Autor: Mgr. Jana Linková

Svadba u olašských Rómov