Svadba v USA (časť 1.) - Ako sme sa spoznali


zaujímavosti




Plánovanie svadby je naozaj vzrušujúce obdobie. Je to čas, keď sa zameriavate na koláče a šaty, kvety a jedlo, rodinu a priateľov. Plánujete dátumy a časy, pripravujete šaty a obleky pre družbov a družičky a obávate sa neočakávaných detailov ako budú zahnuté obrúsky na Vašej svadbe. Pri všetkých rozhodnutiach, ktoré musíte urobiť, je veľmi ľahké podľahnúť uvoľnenej nálade a úplne stratiť rozumný dôvod pre svadbu. Musím sa priznať, že od minulého decembra som vletela do víru aktivných príprav, keď som sa zasnúbila. Takže myslím, že sa pozrieme do môjho denníka, späť do obdobia, keď som spoznala svojho snúbenca Romana a obaja sme sa do seba zamilovali.
Mala som 18 rokov a pracovala som ako plavčík v hoteli YMCA. Práve som ukončila strednú škola a plánovala som, že v septembri nastúpim na Clevelandskú Štátnu Univerzitu. Jedného dňa, keď som mala službu na plavárni, tak som si všimla pekného chlapca ako kráča smerom ku mne.

Par-na-prechadzke_tsp86502395Nepovedala som mu veľa, ale on sa stále pozeral mojím smerom. Nakoniec, asi po týždni ku mne prišiel a spýtal sa ma, či pôjdem do Clevelandu - niečo málo vedel o tom, že práve plánujem, že tam budem študovať. Začali sme sa rozprávať o škole a ja som zistila, že on tam tiež študoval, robil tam MBA. Roman sa ponúkol, že mi ukáže univerzitné mestečko, ale ja som ho odmietla. Cítila som, že ho ešte nepoznám tak dobre, aby som mohla prijať jeho ponuku.

V následujúcich týždňoch sme sa s Romanom často rozprávali na kúpalisku a ja som ho začala mať skutočne rada. Stále ma pozýval, aby som s ním šla niekam von, ale ja som stále váhala, už vediac o tom, že je odo mňa 8 rokov starší. Nakoniec, po mnohých skvelých rozhovoroch a zistení, že máme narodeniny v rovnaký deň (17. júna), nemohla som viac odporovať.

Naše prvé rande, 19. augusta 1995 bolo veľmi vzrušujúce. Vyšli sme si von na zmrzlinu a potom sme šli na pláž, kde sme sa hodiny rozprávali. S nikým som sa necítila tak príjemne a pokiaľ môžem posúdiť, tak Roman to cítil rovnako ako ja. Bol to pre mňa najkrajší koniec leta, aký som doteraz poznala. Otvoril mi úplne oči, dobre sme sa zabávali a vzal ma do skutočne dobrých reštaurácií. Nechával mi v aute kvety a v mojej práci kartičky s odkazmi. Tiež bol pri mne, keď som sa pripravovala na univerzitu. Bola som veľmi nervózna a stále som váhala, lebo som bola v našej rodine prvá, kto šiel študovať. Roman ma podporoval všetkými možnými spôsobmi, pomáhal mi baliť, dával mi rady a ukľudňoval moje nervy. Bol tu pre mňa vždy, podporujúc ma počas štyroch rokov štúdia.

Keď sa ľudia pýtajú ako sme sa spoznali, tak Romanov štandartný príbeh znie, že keď som ho raz videla v jeho plavkách Speedo, tak už nebolo cesty späť. Ja sa len usmejem a zavriem oči - nech si myslí čo chce - som rada, že som ho stretla.

Na budúce Vám porozprávam ako sme sa s Romanom zasnúbili, všetko o mojom prsteni a ako sme oznámili naším rodinám skvelú novinu.

Ďalšie články na tému svadba v USA:

Svadba v USA (časť 2.) - žiadosť o ruku
Svadba v USA (časť 3.) - kultúrne pozadie
Svadba v USA (časť 4.) - moje družičky
Svadba v USA (časť 5.) - plánovanie svadby
Svadba v USA (časť 6.) - svadobné šaty
Svadba v USA (časť 7.) - svadobné zvyky a tradície
Svadba v USA (časť 8.) - náš zoznam