Svadba

Príchod ženícha po nevestu - svadobčania zo strany nevesty nechceli ženícha pustiť do domu nevesty. Správali sa k nemu ako k cudziemu a ženích musel prekonávať prekážky, aby získal nevestu (hádať hádanky,  ženy mu predvádzali falošné nevesty atď). Nevestu si musel vykúpiť (platil za pierko, za výchovu). 

Odchod na sobáš - jeho súčasťou bola obradná odobierka nevesty od rodičov. Prednášali sa texty tzv. odberanky, obrad mal vážny charakter, na záver mladý pár odprosil rodičov - kľačal pred rodičmi, tí mu dávali požehnanie.

Cesta na sobáš - v svadobnom sprievode sa niesli ochranné predmety (cesnak, chlieb), svadobná zástava a svadobný stromček (symbol života, krásy a panenstva nevesty).

Sobáš - právoplatný obrad, celý jeho priebeh bol daný cirkevnou liturgiou alebo právnymi predpismi ale rešpektovali sa aj ľudové zvyky.

Príchod zo sobáša - miesto príchodu bolo rôzne, najčastejšie išli svadobčania do domu nevesty, zriedkavejšie k ženíchovi. Opakovali sa obradné úkony ako pri odchode nevesty z domu.

Svadobná hostina a zábava - v minulosti sa konali honosné svadobné hostiny (podľa predstavy o hojnosti a princípu aký počiatok, taký koniec). Hostina slúžila na manifestovanie sociálneho statusu a prestíže rodiny. Mala svoju etiketu stolovania, zasadací poriadok (mladý pár za vrchstolom alebo v rohu) a obyčaje (spoločné jedenie mladého páru z jedného taniera). Jedlá boli pestré a hojné, niektoré mali priniesť plodnosť (sliepka, kohút).

Odchod nevesty z rodičovského domu - nevesta sa lúčila s rodičmi, vyžadovalo sa, aby prejavila smútok, plač. Spievali sa rozlúčkové piesne a ženích platil rodičom za výchovu.

Príchod nevesty do domu muža - na kultových miestach (stôl, pec, kúty, prah) nevesta vykonávala obrady, ktorými si mala uctiť predkov v novom dome (tí v týchto miestach sídlili). Nevesta obchádzala okolo stola, bozkávala rohy stola, kládla na nich chlieb alebo hádzala plodiny do kútov. Platil zákaz stúpania nohou na prah (sídlo duchov) a z toho bol odvodený zvyk prenášanie nevesty cez prah. Predvádzali sa mnohé ďalšie zvyky, ktoré boli zamerané na zabezpečenie prosperity v gazdovstve, zaistenie šikovnosti nevesty a zabezpečenie jej plodnosti.

Skladanie venca nevesty - obradový vrchol svadby. Symbolizoval stratu slobody a panenstva nevesty, rovnako ako obradný tanec, ktorý dirigoval družba tzv. úvodenie, vyvádzanie z venca (najčastejšie za sprievodu piesne Parta moja parta ).  

Ukladanie páru na lôžko – podľa obyčajového práva sa manželstvo považovalo za plne uzavreté až po tzv. konzumácii manželstva. V dávnych dobách boli pri tomto obrade priamo účastní aj svedkovia (pozostatok skupinového manželstva, keď na prvú noc s mladuchou mal nárok družba). Obrad bol sprevádzaný rozličnými obyčajami napr. spoločné jedenie jablka (zabezpečenie spolužitia), vyzúvanie obuvi (znak podriadenosti ženy) atď. Po svadobnej noci sa robilo budenie manželov s hudbou a spevom.

Čepčenie - konalo sa na druhý deň, bol to obyčaj prijatia nevesty medzi vydaté ženy. Čepiec zakladala starejšia, matka alebo svokra. Vykonávali sa rôzne úkony na zabezpečenie plodnosti (nevesta sedela na putni s vodou, do lona dostala chlapčeka a pod.). Tiež sa zabezpečovala prosperita (do lona nevesty sa položil chlieb, koláče, peniaze). Zvyky boli sprevádzané piesňami s erotickým obsahom. Začepčenú mladuchu privádzal k ženíchovi družba, ktorý s ňou tancoval i prvý tanec. Museli sa ho zúčastniť všetci svadobčania. Mladá žena dostávala za tanec dary. Po skončení ženích a družba utiekli spolu s nevestou (pozostatok únosu nevesty). Napokon sa delil obradný koláč medzi všetkých svadobčanov, ktorí jeho zjedením uznali právoplatnosť manželstva.

Posvadobné obdobie

Posvadobná hostina - popraviny, poprávky, opáčky, omlady - konala sa až na 3. až 4. deň po svadbe. Konali sa návštevy novomanželov (išlo o uznanie nového statusu mladého páru).

Zábava - zúčastňovala sa jej celá dedina. Hrali sa hry s motívmi popravy – napr. stínanie kohúta, uskutočňovali sa žartovné krádeže po dedine za výkupné apod. 

Obradná očista - účastníci svadby sa očisťovali napr. s vodou pri potoku (voda ako základný očistný prostriedok). Na juhu Slovenska boli rozšírené zvyky s ohňom, napr. založenie vatry, ktorú mladý pár musel preskočiť, pálila sa svadobná plachta. Ďalší očistný prostriedok bola bitka, ktorou sa vyháňali svadobné hriechy (obžersto, opilstvo), všetci si políhali na dereš a boli palicovaní. V kostole sa nevesta po svadobnej noci podrobovala aj cirkevnej očiste (s krstnou mamou išla poza oltár).

autor: Mgr. Jana Linková