V každej svadobnej kytici by mala byť zakomponovaná aspoň jedna biela gardénia. Jej sila a moc priniesť šťastie novomanželom sa ukázala v starodávnej Indii ako o tom hovorí táto povesť:

Mladý muž vysokého postavenia v kastovníckom systéme sa zaľúbil do dievčaťa z nižšej kasty. Bola to nádherná mladá žena, sťa rozvíjajúci sa púčik. Šťastie však ich láske neprialo, svoju lásku a náklonnosť museli pred svetom a ľuďmi skrývať. Tajne sa schádzali po večeroch pri rieke pod starým platanom. Ich láska časom silnela a bola čoraz vášnivejšia.

Chceli spojiť svoje životy a spečatiť svoje šťastie. Už sa im nedarilo dobre utajovať vzájomné city pred ľuďmi z dediny. Dedina si o nich začala pošuškávať. Keď sa o láske tých dvoch dopočula i postaršia bohatá vdova strašne sa nazlostila, pretože ona sa chcela vydať za tohto mladého muža a rozmnožiť tak svoj majetok. „Tá malá podvodníčka! Potvora! Takto mi pokaziť plány!“, jedila sa vdova. Jej zlosť však netrvala dlho a už kula pykle ako sa mladej nevesty zbaviť.

Počas svadobného obradu v Indii je zvykom, aby mala nevesta na hlave nasadenú príšernú masku. Budúci manžel tým, že si ju vezme za ženu aj ako ohavnú príšeru vyjadrí, že si ju neberie pre vonkajšiu krásu, ale pre vznešenosť jej duše.

Keď nastal deň svadby, vdova potajme vnikla do domu nevestiných rodičov a do komnát, kde sa mladucha chystala na sobáš. Vdova sa sladko usmiala a ponúkla neveste čaj z ružových lístkov. Vraj pre šťastie, aby sa jej manželstvo vydarilo. V tom čaji však boli primiešané prášky na spanie a tak mladá nevesta zaspala. Vdova ju rýchlo vyzliekla, obliekla si jej šaty, na hlavu si nasadila škaredú masku, schytila svadobnú kyticu a bežala na obrad.

Nikto si ani nevšimol, že miesto nevesty vedľa ženícha stojí stará vdova a podvodníčka. Obrad sa začal. V tom sa omamná a sladká vôňa svadobnej kytice z gardénií zmenila na odporný zápach. Bol to taký neznesiteľný zápach, že nevesta odpadla. Ženích, aby zachránil svoju nastavajúcu, jej zložil masku a tu na veľké prekvapenie všetkých zúčastnených sa odhalil veľký podvod.

Ženích utekal hľadať svoju milovanú a svadobčania kriesili vdovu. Nevestu našiel raz-dva v jej komnatách sladko spať. Keď sa prebrala, posledné na čo si spomínala bola stará žena s čajom.

Keď sa falošná nevesta prebrala chcela rýchlo zutekať, avšak svadobčania boli šikovnejší a starú ježibabu chytili. Za jej strašný podvod ju zavreli do suda a spustili z kopca.

Takto gardénie uchránili mladých zaľúbencov od strašného utrpenia a zármutku. Ženícha od tragického sobáša a jeho nastavajúcu od trpkého života bez svojej lásky.
Mladým zaľúbencom už nič nestálo v ceste za spoločným šťastím a svadobný obrad sa mohol začať. Gardénie znovu nádherne rozvoniavali a spečatili tak šťastie novomanželov.

Vzhľadom k tejto povesti sa traduje, že gardénie spoznajú pravú a čistú lásku a prinesú jej šťastie.

Nech gardénie v svadobnej kytici prinesú šťastie i Vám.

Autor: Katarína Nemjová