Keď sa pozrieme na seba do zrkadla, vieme, že sme to my. Aspoň by sme to mali vedieť. Je to náš obraz, ktorý však nie je úplný. Spoznávame v ňom naše vonkajšie črty, ale nevidíme to, čo cítime, myslíme, žijeme... Tento mentálny obraz je našim očiam neviditeľný.

Obraz, ktorý o sebe máme, sa vytvára na základe vzťahov s inými ľuďmi. Rozvíja sa na základe postojov, ktoré majú oni k nám. Dokonca to, čo si myslíme, že si iní myslia o nás, formuje náš obraz o sebe.
Dva druhy obrazov
Obraz o sebe môžeme mať pozitívny alebo negatívny. Ak vidíme seba ako niekoho, kto pozná svoju hodnotu, dokáže rešpektovať druhého a nie je závislí na mienke druhých, máme o sebe pozitívny a zdravý obraz.
Ak však vidíme seba ako človeka, ktorý nemá príliš veľkú hodnotu, potom máme o sebe chudobný alebo negatívny obraz. Ak máme chudobnú predstavu o sebe, budeme zraniteľní v dôvere a vo vzťahoch k ľuďom, budeme mať pocit neobľúbenosti, podozrievavosti a budeme žiť s pocitom odmietnutia. Dôsledkom bude narastajúca uzavretosť a nedôvera v našich vzťahoch.
Kvalita pohľadu na seba ovplyvňuje náš život
Zlý obraz o sebe je zvyčajne jednou z príčin dezorientácie, zmätku a depresie v našom živote. Naopak pozitívny obraz o sebe je nevyhnutnou súčasťou vyrovnaného osobného i partnerského života.
Prehĺbenie úcty k sebe
Sebaúcta je zdravý vzťah k sebe. Je to rešpekt, zmysluplné ocenenie seba a to nielen vtedy keď prežívame obdobie „dobré“, ale i vtedy, keď máme pocit, že všetko je proti nám. Práve to dáva všetkému zmysel.
Niekedy je však náš záujem o seba prehnaný. Pramení zo silného „ega“, prejavuje sa prílišným zdôrazňovaním seba, nedostatkom poctivosti a skromnosti. Tento vnútorný stav tak preráža na povrch, že je citeľný i vo vzťahu k iným ľuďom. Vtedy je potrebné nazrieť „do seba“ ako do zrkadla a hľadať úprimnosť, ktorá vedie k „vnútornému pohľadu“.
Opakom prehnaného záujmu je nízka sebaúcta, ktorá je koreňom mnohých osobnostných neúspechov, pôsobiacich v manželstve, v rodine, v spoločnosti. Kľúčom k sebaúcte je prijatie seba so všetkými svojimi prednosťami i nedostatkami. To je cesta k vytváraniu sebahodnoty. Akceptovať neznamená zriecť sa toho, čo považujeme na sebe za zlé alebo neprimerané. Akceptovať znamená prijať!
autor: Bibiána Želisková