Tradičná slovenská svadba pozná dva druhy svadobnej výbavy. Prvú z nich si pripravovalo každé slobodné dievča samo akonáhle dokázalo udržať ihlu v rukách. Táto vlastnoručne vyšitá výbava zahrňovala niekoľko druhov šiat a rôzneho v domácnosti používaného textilu, korý sa priebežne odkladal do zvláštnej truhlice.

V zostavovaní výbavy budúcej neveste pomáhali aj starší príbuzní, veď taká truhlica nebola vôbec malá. Do niektorých truhlíc na Liptove by sa mohli zmestiť aj dvaja či traja dospelí chlapi a tak sa do nej dostali aj veci zdedené po rodičoch či starých rodičoch.
Slováci prevzali tento svadobný zvyk od Maďarov, ktorí nevestinu výbavu vynášali s veľkou slávou z domu nevesty pod spoločnú strechu manželov. Po prenesení výbavy mal každý "miestny" možnosť si prinesenú výbavu pozrieť a podľa úrovne posúdiť akou bude nevesta manželkou a matkou! “Prenášanie vena” je v niektorých oblastiach na Slovensku aktuálne dodnes, aj keď už výbava v takej forme v akej ju poznáme z minulosti, nie je taká bohatá.
Iným druhom svadobnej výbavy je „veno“ – to na rozdiel od predchádzajúceho prípadu pripravovala pre budúcu nevestu rodina. Súčasťou vena mohol byť okrem šiat aj dobytok alebo kone. Tento druh vena mal neveste v prvom rade zabezpečiť určitý druh finančnej nezávislosti od manžela, preto nebolo odovzdávané bezprostredne pri svadbe ale niekedy aj rok po svadbe, často pri narodení prvého dieťaťa.
autor: M. P.