Stála pred zrkadlom a pozerala na seba. V hlave jej výrila opäť tá istá otázka: „Budem sa mu páčiť?“ Potrebovala byť chvíľku sama. Svadobný hostia čakali vo vedľajšej izbe, no nevesta však neprichádzala.
Čo sa jej v tej chvíli preháňalo hlavou, vedela len ona.
„Robím dobre? Čo ak to nie je správne rozhodnutie?“
„ Čo ak...“ a zrazu bolo tých otázok akosi priveľa. Otázky a odpovede bijúce sa v jednom zlomku sekundy.
„Kde si?“, ozvalo sa zabúchanie na dvere.
„Všetci na Teba netrpezlivo čakáme.“
Otvorila dvere a vybrala sa v ústrety svojmu šťastiu. S odvahou a silou bojovať ale zároveň s nevypovedanou otázkou: „Chcem to?“
Milé nevestičky,
verím, že Vy už máte toto za sebou. Rozhodnutie dobrovoľne a z lásky spojiť svoj život s človekom, ktorého ľúbite, zahnalo pochybnosti ukrývajúce množstvo otáznikov.
Život sám o sebe je jeden veľký otáznik...
Neustále prináša výzvy k napĺňaniu ľudského šťastia. Ak sa však do rúk života vložia dvaja, ich otázka sa mení na jednu: „Dokážem ju/ho urobiť šťastnou?“ A tu prichádza zodpovednosť za toho druhého.
Ak sme zodpovedný za šťastie iného človeka, máme zviazané ruky.
Ak máme zviazané ruky, nemôžeme byť šťastní.
A šťastní môžeme byť len vtedy, ak láska dýcha voľnosťou.
Neberme teda šťastie toho druhého na seba...
Ukryme ho do lásky. Úprimnej a čistej. Veď ona si cestu k šťastiu nájde. Cez srdcia dvoch, ktorí milujú.
A ak sa milujú, nemajú podmienky...
Rastú láskou „bezpodmienkovou“, ktorá v sebe ukrýva schopnosť prijímať skutočnosť. Láska je predsa skutočnosťou samou o sebe. A fakt, že niekoho ľúbime neznamená, že si ho vymodelujeme na svoj obraz.
V obraze seba nachádzam teba...
Aby bol obraz kompletný, je potrebné namiešať farby. V potrebách toho druhého.
Modrá, biela, červená a kúsok malinovej a jasmínovo žltej... a obraz je hotový. Ale kdeže, ani zďaleka. Obraz, zvaný manželstvo, maľujeme celý život. Stále nové farby vytvárajú umenie zvané „future“.
A sme opäť na začiatku...
Prítomnosť, minulosť, budúcnosť. Prepojenosť dvoch duší, nesúcich pocit zodpovednosti za vlastné šťastie. A kde je šťastie? V túžbe človeka. A túžba to je schopnosť povedať: „Mám nárok byť šťastná“. To činí rozhodnutie samo osebe.
Rozhodnite sa pre svoje šťastie...
Možno sa ukrýva v belasej oblohe, v bielom závoji, v ružovom lupienku. V každom prípade šťastie si volíte vy. Nech je vaším šťastím ten, ktorému podáte svoju ruku a poviete: „Poď, prevediem ťa svojim životom.“ Aale to už budete kráčať dvaja.
autor: Bibiána Želisková