História svadby


o svadbe




Ak chceme opísať históriu manželstva, musíme sa vrátiť o niekoľko tisíc rokov späť, na úplný spoločenský počiatok človeka.
Pravdepodobne vtedy vznikla najstaršia forma svadby – únos. Stretávame sa s ním v rôznych formách a kultúrach. Predovšetkým išlo o únos násilný, ktorý sa uskutočnil bez súhlasu samotného dievčaťa a jeho rodiny a to z dôvodov majetkových či citových. Ďalšou formou uzatvorenia manželstva únosom, bol únos fingovaný, ktorý sa uskutočnil po vzájomnej dohode medzi rodičmi ženícha a nevesty. Dôvodom pre tento únos bývala obvykle snaha vyhnúť sa finančne náročnému svadobnému obradu. Ďalším príkladom únosu je únos po dohode ženícha a nevesty, ktorý sa uskutočnil v prípade nesúhlasu nevestiných rodičov s jej výberom ženícha.

Mladomanzelia pred kostolomV priebehu histórie vznikali rôzne formy manželstva. Boli založené buď na princípe polygamie, ktorá pripúšťa zväzok muža s viacerými ženami naraz, alebo nám bližšiemu princípu monogamie, ktorá obmedzuje manželstvo na jedného partnera. V rámci polygamie rozoznávame taktiež polyandriu, čo je forma mnohomužstva. Táto forma manželstva sa však vyskytovala zriedka. Polygamia je v mnohých krajinách schvaľovaná dodnes a podporovaná s dôrazom na mužskú potrebu mať veľa detí. V tejto súvislosti si môžeme pripomenúť známeho kráľa Šalamúna, ktorý mal údajne 700 manželiek a množstvo mileniek.

Už v stredovekých kultúrach bolo veľmi rozšírené uzatváranie manželstva kúpou nevesty. Poplatok za nevestu dával ženích budúcemu tchánovi ako náhradu za stratu panenstva alebo za stratu dcériných služieb. S kupovaním nevesty pravdepodobne súvisel aj zvyk označovaný ako trh na nevesty.

Skutočným obradom sa stala svadba až v období antiky. Grécka spoločnosť priam nútila mužov k uzatváraniu manželstiev, pretože potrebovali množstvo vojakov pre armádu. V lepších rodinách sa o dievča uchádzalo viac nápadníkov, ktorí medzi sebou súťažili v atletických, rečníckych, speváckych a tanečných disciplinách. Výber vhodného ženícha potom uskotočnil otec nevesty. Tieto svadby však neboli príliš záväzné, pretože manžel sa so svojou ženou ani nemusel vídať. Požadované bolo iba, aby zabezpečil mužského potomka rodu. Mimo manželstva sa bestrestne mohol potešiť s konkubínami.

V začiatkoch kresťanstva sa manželstvá medzi kresťanmi uzatvárali podľa zdedených zvykov, bez akéhokoľvek zásahu cirkve. Neskôr cirkev vyžadovala stále častejšie uzatváranie manželstiev pred kňazom. Cirkev taktiež požadovala uzákonenie tohto požiadavku svetskou mocou. Avšak celý stredovek bol aj napriek cirkevným a štátnym zákazom sprevádzaný tajnými neohlásenými svadbami. V roku 1563 Tridentský snem vyhlásil za platné iba tie manželstvá, ktoré boli uzatvorené pred farárom a dvomi svedkami. Až naše storočie však prinieslo výsadu vydávať sa alebo ženiť z lásky. V súčasnosti existujú dva druhy svadby - cirkevné a civilné - a obe sú rovnoprávne.