Až do začiatku minulého storočia boli írske svadby vopred dohodnutou záležitosťou s cieľom udržať alebo zveľadiť rodinný majetok, zvýšiť svoj vplyv alebo prísť k bohatému venu. Láska vraj príde neskôr sama alebo aj nie.

Íri sú vo všeobecnosti považovaní za nábožensky založený národ. Táto skutočnosť sa odráža aj v ich síce zložitom ale krásnom jazyku. Paradoxne sú aj dosť poverčiví, čoho dôkazom je tradičné svadobné porekadlo „Marry in May and Rue the day“ čo je ešte aj dnes aktuálnym varovaním pre všetky vydajachtivé dievčatá, aby sa zo všetkých síl vyhli svadbe v máji, mesiaci nielen všetkých zamilovaných ale predovšetkým pohanského festivalu Beltane a to by mladomanželom určite neprinieslo šťastie.

K nápojom, ktoré by nemali chýbať na írskom svadobnom stole patrí aj tradičná medovina v jazyku ostrovanov známa ako "Bunrraty meade", ktorej pravidelné pitie zo zvláštnych pohárov má povzbudiť plodnosť mladého páru a do mesiaca od dátumu svadby zabezpečiť spoločnej domácnosti potomka.

Nevesty sú na írskej svadbe často počas svadobného obradu ozdobené podkovou smerujúcou nahor, aby z nej nevypadlo šťastie. V súčasnosti sú tieto podkovy často z porcelánu alebo aj z látky a nosia sa na zápästí.

K svadobným darom pre novomanželov patria zvončeky. Ich zvuk má nielen odplašiť zlých duchov, ktorí by chceli škodiť, ale rovnako má mladým pri hádke pripomínať ich manželský sľub a prispieť tak ku skorému udobreniu.

Na začiatku svadobnej hostiny by mali ženích aj nevesta zjesť každý po 5 lyžíc soli s ovsenou kašou ako prevenciu pred zlými duchmi. Ak nechcú na svoje manželstvo privolať nešťastie, nemali by sa brať v sobotu, vo svadobný deň si umyť ruky v jednom umývadle a z kostola by mali domov kráčať pokiaľ možno tou najdlhšou cestou.

Žiadna svadobná hostina sa nezaobíde bez typickej ľudovej hudby, piesní a tanca a samozrejme nesmú chýbať gajdy, ktoré snúbencov sprevádzajú na ceste k oltáru a na svadobnú hostinu. Obyčajne na nich hrá niektorý z rodinných príslušníkov či priateľov mladého páru.

autor: M. P.