Od Lucie do Vianoc


zaujímavosti




Noc odpradávna vyvolávala v ľuďoch strach. Temno umocňovalo obavy z moci, ktorá ukrývala preludy a rešpekt pred tajomným a nepoznaným. Ochranou boli úkony i rituály, ktoré sa vykonávali i počas najkratšej noci v roku - na Luciu, ktorej ľudia pripisovali zvláštnu moc.
svata lucia_02Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela ako martýrka okolo roku 300. Podľa legendy Lucii ako kresťanke nanútili pohanského ženícha, ktorého očarili Luciine krásne oči. Preto si ich vylúpla a poslala v miske svojmu obdivovateľovi. Lucia je teda vzývaná v súvislosti s očnými chorobami.

V románskych krajinách nabrala Lucia na vážnosti a úcte. V našich končinách však bola v rozpore s oficiálnou kresťanskou legendou a preto nebola považovaná za sväticu, ale za bosorku, ktorej plamene neublížili. Tak Lucia prebrala určité prvky staršieho ženského božstva. Démonickou bytosťou, ktorej vlastnosti pravdepodobne Lucia prevzala, je staroslovanská bohyňa Mokoš, ktorá bola ochrankyňou ženských prác a ženy sa na ňu obracali o pomoc pri rôznych veštbách.

13. december sa považoval pred zavedením Gregoriánskeho kalendára za najkratší deň v roku. Ukrýval v sebe moc a čary stríg, pred ktorými sa bolo treba chrániť. V deň Lucie sa tradovalo, že ak dom navštívila striga, ktorej sa podarilo z domu niečo odniesť, zniesla na dom škodu alebo mrzutosti. Preto návštevy v deň Lucie neboli vítané. Výnimkou boli mužskí návštevníci, ktorí sa za nešťastie nepovažovali. Muž, ktorý v ten deň vstúpil do domu, ochránil dom od zlých vplyvov a preto sa vyvinula tradícia obchôdzok chlapov na Luciu.

Strigy mali vplyv nielen na hospodára, ale i na dobytok. Odhaliť strigy pohybujúce sa medzi ľuďmi, mohol stolček vyrábaný od Ondreja do Lucie bez pomoci klincov. Inou praktikou bolo vloženie kostí z mačky zabitej medzi Luciou a Vianocami do úst, za účelom neviditeľnosti a prevzatia ďalších čarovných schopností. Tradičnou antidémonickou rekvizitou bol cesnak. Na Slovensku sa jedával osobitne alebo s chlebom.

A aký vplyv mala Lucia na veštenie?

V deň Lucie sa odporúčalo napísať na trinásť lístočkov mená dvanástich potenciálnych ženíchov podľa vlastnej voľby, pričom trinásty lístoček mal ostať prázdny. Lístky bolo treba zabaliť do cesta a nahádzať do vriacej vody. Nastávajúci bol ukrytý v prvej "vyplávanej" haluške. Iným spôsobom „veštenia“ boli lístočky s menami, ktoré sa po jednom do Vianoc pálili. Meno vyvoleného ostalo na poslednom papieri.

K obdobiu Ondreja, Kataríny, Barbory či Lucie sa viaže nemalo pranostík. Slovenská dedina žila dlhý čas tradíciou, ktorú si snaží zachovávať i dodnes. Lucia napríklad nedovoľovala vykonávať niektoré ženské práce, obzvlášť pradenie, ktoré bolo výhradne ženskou robotou a to nielen na dedinách, ale i v sídlach šľachty a na kniežacích dvoroch. A tak noc opradená tajomstvom stríg má svoje čaro i dnes v histórii novodobých dejín, kde ženy majú nemalú moc.

autor: Bibiána Želisková