Civilná svadba

Civilná svadba znamená uzatvorenie manželstva na obecnom alebo mestskom úrade. Miestne je príslušný ten matričný úrad, kde má jeden zo snúbencov trvalý pobyt. Na odôvodnenú žiadosť snúbencov môže miestne príslušný matričný úrad učiniť z tejto zásady výnimku a povoliť uzatvorenie manželstva pred iným matričným úradom. Ak je život toho, kto chce uzatvoriť manželstvo priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzatvoriť pred ktorýmkoľvek orgánom miestnej správy a na ktoromkoľvek mieste.

Prehlásenie o uzatvorení manželstva urobia snúbenci pred starostom, primátorom alebo povereným členom zastupiteľstva v prítomnosti matrikára a dvoch dospelých osôb ako svedkov. Prehlásenie musí byť učinené súhlasne, verejne a slávnostným spôsobom. Snúbenci taktiež prehlásia, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzatvorenie manželstva a že navzájom poznajú svoj zdravotný stav.

Uskutočnia tiež prehlásenie, ktoré sa týka ich priezviska a to, že priezvisko jedného z nich bude spoločným alebo, že si ponechajú svoje súčasné priezviská (v tomto prípade prehlásia, ktoré z ich priezvisiek bude priezviskom spoločných detí).

Katolícka svadba

Manželstvo – prirodzený zväzok medzi mužom a ženou, ktorý vzniká ich vzájomnou zmluvou – povýšil Ježiš Kristus na svätosť. Kresťania, ktorí v Cirkvi katolíckou formou uzatvárajú manželstvá prijímajú zároveň aj svätosť manželskú. Ta im bude po celý život zdrojom milosti a nadprirodzenej pomoci od Boha. Potom verne dokážu plniť úlohy, ktoré vstupom do tohto posvätného stavu prijímajú - to je život vo vzájomnej láske, jednote a pomoci i výchova detí.

Svätosť manželská je vážne rozhodnutie. Kresťan vstupuje do nových vzťahov nielen s tým, koho si vybral ako partnera pre život, ale i s Bohom a Cirkvou. Prijatie sviatosti manželskej znamená nadprirodzené dary od Boha skrz cirkev a veľké záväzky – svedomitý život podľa svojej viery a výchovu detí v kresťanskom duchu.

Vznešenosť a veľkosť poslania a úlohy kresťanských manželov si vyžaduje i náležitú prípravu. Ta začína už výchovou v rodine. Dieťa má vidieť správny vzor vo svojich rodičoch. V období dospievania je žiaduce uzmierenie a katechizácia. V posledných mesiacoch a týždňoch pred svadbou sa pristúpi k bezprostredným prípravám na manželstvo. Mladým ľuďom je nutné sprostredkovať hlbšie poznanie právd viery, tajomstva Cirkvi a Krista, pomôcť im poznať význam minulosti a ich úlohy v kresťanskom manželstve. Patrí sem aj príprava na aktívnu účasť pri svadobných obradoch. Ta je veľmi dôležitá. Preto je žiaduce, aby snúbenci prišli aspoň 3 mesiace pred svadbou na farský úrad vo farnosti, kde chcú uzatvoriť manželstvo. Tu dohodnú s kňazom čas a spôsob predmanželskej prípravy. Súčasťou prípravy je zisťovanie, či sa nevyskytujú nejaké cirkevne prekážky, ktoré by zabránili vzniku platného manželstva. Zápis je zároveň žiadosťou snúbencov.

Láska si nevyberá iba podľa príslušnosti k náboženstvu. Stáva sa, že manželstvo chcú uzatvoriť ľudia rozdielneho vyznania. Aj v takýchto prípadoch je možná „svadba v kostole“. Aspoň jeden zo snúbencov však musí byť katolík, ktorý praktikuje vieru a pristupuje ku sviatostiam (je vhodné, ak prijal svätosť birmovania). Pri uzatváraní takýchto manželstiev potrebuje kňaz povolenie miestneho biskupa. Môže oň žiadať a dostať na základe písomného prehlásenia snúbencov – katolícka strana prehlási, že vo svojom zamýšľanom manželstve bude žiť podľa svojej katolíckej viery a prisľúbi, že urobí všetko preto, aby všetky deti narodené v tomto manželstve boli katolícky pokrstené a vychovávané. Nekatolícka strana potvrdí, že berie na vedomie tento záväzok svojho snúbenca (snúbenky). Povolenie od miestneho biskupa potrebuje farár aj vtedy, ak sa jedná o svadbu katolíka a katolíka, ktorý je iba pokrstený a ostatné sviatosti ešte neprijal. Uvedené povolenie je nutné aj pre svadbu katolíka s kresťanom iného vyznania alebo s človekom bez akéhokoľvek vyznania.
Oslava obradu uzatvorenia kresťanského manželstva sa koná podľa liturgických predpisov. Táto oslava má zo sociálneho a spoločenského hľadiska vyjadriť cirkevnú podstatu a svätosť manželskej zmluvy medzi pokrstenými. Má sa uskutočniť tak, aby sa svojim prejavom stala hlásením Božieho slova a vyznaním viery celého spoločenstva veriacich. Svadobný obrad sa môže konať v rámci svätej omše alebo ako samostatný celok. Kňaz prichádza privítať snúbencov a svadobný sprievod ku vchodu do kostola a odvedie ich pred oltár. Po prednese modlitby za snúbencov nasleduje bohoslužba slova. Čítajú sa vybrané state Svätého písma, kňaz sa pomodlí za snúbencov a ostatných prítomných. Nasleduje podstatná časť svadobného obradu – vyslovenie manželského súhlasu – a prísaha novomanželov. Požehnajú sa prstene, ktoré si manželia odovzdajú ako znak sľúbenej vzájomnej lásky a vernosti. Na záver svadobného obradu kňaz udelí novomanželom požehnanie. Ak sa svadba koná v rámci svätej omše, pokračuje druhou časťou - bohoslužbou obety. Nakoniec po podpise zápisu kňaz odprevadí novomanželov k východu z kostola.

Evanjelická svadba

Evanjelická svadba sa v podstate nelíši od svadby katolíckej. Svadobné zvony, slávnostný príchod do kostola, hudba, modlitba, kázanie, svadobný sľub, výmena prsteňov, požehnanie – tieto najdôležitejšie prvky svadby sú v kresťanských cirkvách podobné.

Keď sa snúbenci rozhodnú pre evanjelickú svadbu, mali by najprv dohodnúť termín sobáša s príslušnou farnosťou. Mali by tak učiniť približne dva mesiace pred plánovanou svadbou. Obvykle totiž nasledujú 3-4 predsvadobné pohovory, kde sú snúbenci zoznámení s významom manželstva a ostatnými okolnosťami. V prípade, že budúci manželia pochádzajú z rozdielnych farností, požiadajú o zosobášenie na farnosti nevesty. Ak sa jedná o zmiešaný pár, evanjelická cirkev nevyžaduje prestup neevanjelického snúbenca. Otázka detí splodených v takto zmiešanom manželstve je riešená buď zásadou, že všetky deti sú evanjelického vyznania alebo nasledujú konfesionálnych rodičov podľa pohlavia. Ak niektorý zo snúbencov nie je pokrstený, musí tak učiniť do svadobného obradu.

Židovská svadba

Židovské náboženstvo sa delí na ortodoxný, reformný a konzervatívny smer. Rozdiely medzi týmito prúdmi sa prejavujú aj v tradičnom židovskom svadobnom obrade.

Ortodoxný a konzervatívny smer celebrujú svadobný obrad v hebrejskom a aramejskom jazyku, smer reformný v hebrejčine a angličtine. Svadobný obrad sa nesmie konať na sabat, v čase sviatkov alebo v troch týždňoch smútku za zomrelého. Najobľúbenejšími svadobnými dňami sú nedeľa a utorok. Svadba bola častokrát sprostredkovaná prostredníctvom šadchana, ktorý pracoval profesionálne za úplatu.

Svadobný obrad sa musí konať v prítomnosti dvoch nábožensky prijateľných svedkov. Oddávajúci sa nazýva mesader kidušin a musí ovládať všetky podstatné židovské právne postupy. Nemusí však byť rabínom. V jednotlivých židovských komunitách sa svadobný obrad liší iba v detailoch.

Ženích a nevesta sa v deň svadby postia a pred obradom sú jeden od druhého oddelení. V synagóge si ženích oblečie obradný plášť a nevesta čaká v bielych šatách pod závojom vo vyhradenej miestnosti. Svedkovia podpíšu svadobnú zmluvu, ktorú potom podpíše ženích. Odoberie sa k neveste a dá jej dolu závoj. Ženícha potom odvedú na jeho miesto pod chupu (svadobný baldachýn, pod ktorým sú nevesta a ženích pri svadobnom obrade spojení). Tyče chupy obvykle držia štyria slobodní mladí muži, ktorých vybral svadobný pár. Baldachýn symbolizuje budúci domov snúbencov. Nevesta sa k ženíchovi pripojí a začne samotný obrad. Po oslovení ženícha a nevesty prednesie rabín požehnanie nad pohárom vína a svadobný pár sa z pohára napije. Potom dá ženích neveste prsteň na pravý ukazovák a opakuje v hebrejčine formulu, ktorú mu predčíta vykonávateľ obradu. Nasleduje čítanie svadobnej zmluvy, ktorú ženích odovzdá neveste. Na záver formálnej časti obradu prednesie oddávajúci sedem svadobných požehnaní. Nakoniec ženích rozdrví pravou nohou pohár ako symbol smútku nad skazou Chrámu v Jeruzaleme.

Po obrade sú na krátku chvíľu nevesta a ženích v jednej z miestností oddelení od ostatných, čo je považované za znak spoločného manželstva. Svadobná hostina začína rozkrojením svadobného koláča a prípitkom. Podávajú sa rôzne predjedlá a hlavné chody. Po hostine všetci odriekajú požehnanie jedla. Svadby obvykle trvajú sedem dní a snáď preto sa tomuto obdobiu hovorí "čas siedmych požehnaní".

Ortodoxná a pravoslávna svadba

Grécka a ruská ortodoxná cirkev sú svojimi tradíciami podobné cirkvi katolíckej. Zmiešané manželstvá sú dovolené iba v prípade, že je neortodoxný kresťan pokrstený kresťan. Svadobný obrad je viac než ostatné symbolicko–obsahový. Koná sa najčastejšie po obede alebo v neskorých večerných hodinách, nie však v pôstnych dňoch a počas sviatkov. Rituál zasnúbenia sa odohráva na začiatku slávnosti. Prstene sú požehnané a snúbenci si ich trikrát vymenia. Symbolizuje to svätú Trojicu. Na záver rituálu sa nad hlavami svadobného páru trikrát vymenia koruny. Číta sa Evanjelium a pár sa trikrát napije so spoločného pohára. Tento ceremoniál symbolizuje pevné spojenie a večne trvajúcu lásku manželov, ich prísľub stáť spolu v šťastných i nešťastných chvíľach. Nakoniec sa ruky nevesty a ženícha symbolicky zviažu a obaja trikrát obídu oltár. Prítomní spievajú pieseň „Boh Vám žehnaj dlhé roky“.