„Pôjdem, ale zožeň mi nejakú babu“ - toto povedal svojej sestre, ktorá ho zavolala na ples, trocha sa odreagovať. Keďže poznala svojho brata, že sa rád zabáva a môj brat poznal zasa mňa, jednoducho povedané – presne vedeli koho k Richardovi zavolajú. No predsa Radka, tá rada tancuje, vie sa zabaviť a Riškovi sa určite bude páčiť! Jednoducho povedané, riskneme to, určite sa dobre zabavia a možno?....... :o)

Najprv som nechcela ísť na ples s cudzím chlapom, ktorého som v živote nevidela a vedela som o ňom len toľko, že sa volá Richard a tiež tancoval vo folklórnom súbore. Ale to už zapracovalo celé okolie a trošičku ma prehovorili, tak som sa sľúbila. Povedala som si, pôjdem. Veď aspoň sa zabavím. A naozaj, zabavila som sa na moje prekvapenie perfektne.

Ples prebehol veľmi rýchlo, zatancovali sme si, porozprávali sa, padli si jeden druhému do oka, ale nevymenili sme si ani len kontakty, proste nič. Každý šiel svojou cestou. V pondelok v práci som sa snažila cez všetky možné vyhľadávače zistiť jeho kontakt, veď keď robí v takej firme, musí byť niekde uvedené aj jeho meno a chcela som mu poďakovať za perfektnú zábavu. Nič, akoby sa prepadol pod zem. No dobre, začala som to zisťovať cez kamarátov, ktorí s ním tancovali v súbore. Žiaľ ani to sa mi nepodarilo. Nikto nemal jeho číslo. Smola. Musela som si to zistiť tak, ako som nechcela, a to opýtať sa na jeho číslo mojej budúcej švagrinky. Moja námaha so zháňaním telefónneho čísla sa oplatila. Číslo som mala, ale....... už len odvaha a zavolať. Kým som ju nabrala, zrazu mi zvoní telefón s českým číslom. Hneď som vedela, kto je na druhej strane, ale „netušiaca“ predstavila som sa priezviskom. Pomyslela som si, predbehol ma! Z druhej strany sa ozvalo: „Ahoj Radka , vieš kto ti volá?“ ...... vedela som. Po dlhom rozhovore sme si vymenili kontakty a začali si volať každý deň, písať každý deň a Richard začal chodiť domov častejšie, až napokon to prerástlo do nádherného vzťahu...... Snažili sme sa vidieť aspoň raz do mesiaca, preto ak nemohol prísť on, odcestovala som za ním ja a tak to šlo a šlo.

Dnes už Richard zmenil prácu, bude doma častejšie, tešíme sa stále jeden na druhého, poznáme už svoje chyby, rozhodujeme o všetkom spoločne, vážime si jeden druhého, ale najdôležitejšie je, že sme to skúsili a oplatilo sa. Vraj človek cíti, kedy je to, čo chceme od života naozaj TO pravé a myslím si, že to cítime obaja a tešíme sa z toho. A čo máme nové???? Richard ma požiadal o ruku, ale to až na budúce :o)