Takže som opäť tu s pokračovaním príbehu. Po určitom čase spoločne strávených chvíľok (mesiacov), som sa rozhodol, že skúsim požiadať svoju milovanú polovičku o ruku. Keďže som veľkým romantikom, robil som všetko pre to, aby to bol pre nás nezabudnutelný zážitok. Pripravoval som sa na to celý mesiac a dolaďoval som detaily. Samozrejme moja priateľka nič netušila a presne takto som si to aj prial. Pri každej návšteve obchodu, zlatníctva a reštaurácie, som si pozorne všímal, čo sa jej páči, čo má rada a pre ktoré veci má slabosť. Presne som vedel, po akom type prstena túži, z jej rozprávania a komentovania v obchode. Tak som oslovil známeho zlatníka, ktorý mi presne podľa mojich prestáv navrhol a spravil prekrásny snubný prsteň z bieleho zlata, zdobený krasnymi 7 bielymi kameňmi. Prsteň sa vyrábal takmer 3 týždne a preto som mal čas na ostatné prípravy. Objednal som romantickú večeru so sviečkami v a nechal spraviť skutočne nádhernú kyticu z 19 ruží. Počet ruží predstavuje vek mojej snúbenice. Všetko vyšlo na výbornú :o) Bola veľmi prekvapená, no bez zaváhania mi povedala svoje ANO! Od dojatia sa rozplakala a musím sa priznať, že aj ja som mal slzy na krajíčku. Pekne sme sa navečerali, užili si vela srandy a odchádzali sme domov plní štastia a lásky. A chybička? Zabudol som si fotoaparát...