Prišla som tu za svojou bývalou kamarátkou, s ktorou som si v tom období veľmi rozumela. Ona bola trošku viac strelená ako iní ľudia, ale vďaka tomu som spoznala svoju ozajstnú lásku. Veľmi rada sa zoznamovala s novými ľuďmi, hlavne opačného pohlavia a dokázala vymyslieť rôznu formu zoznámenia.

Keď sme jeden večer sedeli doma a nudili sme sa, ona vymyslela, že napíše na teletext inzerát na zoznámenie. Tak sa aj stalo, ale ja som nevedela, že tam napísala moje číslo mobilného telefónu. Začali mi chodiť SMS-ky, že kedy a kde sa stretneme a pod. Na niektoré som reagovala a na niektoré nie. Bolo to celkom zábavné, hlavne pre nás, lebo väčšinou to bola len sranda a na stretnutia sme nechodili.

Keď sa ozval ten "Môj", tak som mu narozprávala tak ako každému že sa stretneme o tej hodine na tom mieste. Povedala, resp. vymyslela som si čo budem mať oblečené a on mi povedal, ako bude vyzerať, aby som ho spoznala.

Na dohovorenú hodinu som išla s kamarátkou akože okolo a poriadne sme si prezreli chlapca, ktorý tam na mňa čakal. Nikdy som sa takto nestretávala, takže som nešla ani teraz, aj keď bol "sympoš" a chcela som sa s ním zoznámiť. Potom mi volal že prečo som neprišla a ja som sa vyhovorila nato, že ja som tam bola, ale on nebol sám ako sme sa pôvodne dohovorili, tak som sa nezastavila.

Vzhľadom nato, že moja zvedavosť bola silnejšia ako ja a po telefóne sa mi veľmi pozdával, zavolala som mu a povedala som, že večer nech zoberie aj kamaráta a ja zoberiem kamarátku a pôjdeme spolu niekde na kávu.

Tak sa aj stalo a ja som sa v tej chvíli zaľúbila do chlapca, ktorého som videla prvýkrát v živote. Potom sme ešte párkrát išli spolu na rande už osamote a potom :o( sa mi moja nová láska viac neozvala.
Bola som nešťastná, aj keď som sa snažila, aby to na mne nikto nevidel, lebo bolo by to smiešne, že sa trápim kvôli chlapcovi, ktorého som videla len asi päťkrát v živote a nič o ňom neviem. Vydržala som to necelý mesiac a potom som mu zavolala ja. Dohodli sme si ďalšie rande a od toho dňa sme spolu každý každučký deň a milujeme sa zo dňa na deň viac a viac.

Sme spolu už 3 roky, máme spoločnú domácnosť a už sa rozprávame aj o svadbe, aj keď svadbou sa  v našom prípade veľa nezmení, len moje doklady :o))

Ale na všetko príde správny čas a my budeme manželia :o)))

Na záver dobrá rada pre dievčatá, ktoré čakajú nato, že ten ich princ zavolá - nečakajte a volajte, stratiť nemôžete nič, len získať, tak ako som získala ja svojho PRINCA NA BIELOM KONI.