startportalspacerdomain.skspacerblog.portal.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk
banner
mesto


inštitúcia




Vtedy som ho videla prvý krát plakať

line

Zásnuby




Bolo to presne také, aké som vždy chcela, hoci som o tom nikdy s nikým nehovorila...

On o mne vedel všetko. Ja o ňom len to, kde býva...

Ale to bolo pred začiatkom.

Ja som si vždy od chalanov držala odstup. Nebolo ľahké si so mnou začať viac ako len kamarátstvo. Ale pri tomto jedinom to bolo celé inak. Hneď od začiatku som cítila, že to nie je len jeden "z davu".

Sme rovnaké tipy - športové, máme radi hory, turistiku atď.

Minulý rok v lete ako jeden z milióna výletov, ktoré sme spolu za tých spoločných 9 mesiacov absolvovali, bola stanovačka. V piatok večer sme si zbalili pár vecí, karimatky, spacáky, stan a vybrali sme sa do hôr - na naše obľúbené miesto. Cesta ani nebola až taká dlhá, len my sme sa veľmi neponáhľali a vychutnávali si výletík už od prvého okamihu. Na miesto sme dorazili tesne pred západom slnka a keď  sme si ho vychutnali, rozložili sme stan, založili oheň, vytiahli večeru a - užívali si voľnosť a nádherný letný večer. Už sa zotmelo a my sme si len tak ležali na karimatkách pred stanom a hľadiac na milióny hviezd nad nami, sme rozoberali život. Tu si zrazu môj zlatúšik zmyslel, že má chuť na niečo sladké a chcel, aby som mu nejakú dobrotku z vaku vybrala ja. Tak som natiahla ruku do vaku a pokúsila sa z neho vybrať nejakú tú maškrtu. Ako na potvoru som však nič také nenašla. Musela som si teda sadnúť a trochu intenzívnejšie vo vaku pohrabať. Podotýkam, vo svojom. Zrazu som držala niečo záhadné. Bol to nejaký balíček, o ktorom som netušila, ako sa mi dostal do vaku a už vôbec som netušila, čo je to zač. Nuž, tak som sa spýtala môjho drahého, či o tom nevie niečo. Tváril sa a tvrdil, že o tom nič nevie, veď je to v mojom vaku... Tak to mám otvoriť a pozrieť sa. V hlave mi len preblesla myšlienka, či to nie je prsteň, ale rýchlo som ju zamietla - po 9 mesiacoch by ma snáď nikto o ruku nežiadal...Napriek všetkému sa mi však ruky začali triasť, keď som balíček rozbaľovala... Z papiera vykukla malá škatuľka. Otvorila som ju a - začala som sa smiať - nič som  v nej nevidela. Ale len chvíľu. V žiari ohňa sa niečo zalesklo. Bol to prsteň. Stanko mi povedal, ako veľmi ma ľúbi a viac nám nebolo treba. Objímali sme sa a plakali obaja od šťasia...

Na budúci rok bude svadba. Tešíme sa. A hlavne na to, čo bude potom.... Rozprávka.

Držím palce všetkým, ktorí ešte nenašli svoju pravú lásku. Je to niečo úžasné.

Tým, ktorí ju už našli, gratulujem a nech vám /aj nám/ to vydrží až do konca /života/.




rightend