V septembri v roku 2006 som sa po roku rozišla s priateľom. Bol to veľmi krásny vzťah, no po roku mi oznámil, že ma síce ľúbi, ale má toho veľa v škole (príprava na diplomovku, štátnice atď), tak sa mi nemôže venovať. Takýto dôvod som nezobrala, ale čo som mala robiť. Bola som z toho veľmi nešťastná, preplakala som veľa dní a nocí. Kedže kamarátky ma chceli povzbudiť, pozvali ma na chatu. Nechcela som ísť, nemala som náladu... ale nakoniec som šla. A bolo to to najlepšie, čo som mohla urobiť. Išli sme len piati - tri baby, moja, už terajšia, láska a jeho brat.

Hneď sme si padli do oka, úžasne sme sa bavili celý víkend. Tam padla aj pravá pusa, teda krásny vášnivý bozk :-)) .  Po víkende, v pondelok, mi prišla SMS. Písal mi ako mu bolo so mnou krásne, a že prvý krát po tom ako sa s ním rozišla bývalá priateľka (chodili spolu tri roky) pocítil, že znovu dokáže milovať. Odpísala som mu, že nemá význam niečo začínať, pretože som čerstvo po rozchode a citila som sa stále utrápená.

No stretli sme sa ešte v ten týždeň a ja som sa zaľúbila. A on tiež. Po týždni mi vyznal lásku a odvtedy mi hovorí každy deň milionkrát ako ma miluje a trvá to už dva roky. Pred niekoľkými mesiacmi veľmi opatrne načrtol tému svadby. Len tak nevinne. Chcel sa dozvedieť čo mu odpoviem, keď sa ma raz opýta, či si ho vezmem. Bolo to také zlaté, obával sa, že mu poviem nie, pretože raz som povedala, že na krásny život nepotrebujem papier. Ale nemyslela som to doslova. Nakoniec som mu povedala, že budem najšťastnejšia na svete, keď sa stanem jeho ženou. Bol veľmi šťastný a povedal, že on to vidí tak maximálne do dvoch rokov a budeme svoji :-)) Dúfam, že sa nám to raz splní.

Prajem všetkým, aby našli lásku svojho života, lebo je krásne milovať a byť milovaný.

„Milujem Ťa láska a navždy budem.”