Na strednej škole som bola "rebelka". Prvé 2 ročníky som chodila s o 4 roky starším chalanom, ktorý hral v kapele. Vtedy som však ani netušila, ako sa všetko zmení...

S bývalým som sa rozišla cez prázniny. Od septembra (ako tretiačka) som si užívala voľnosť - diskotéky, zábava, chalani. Takto to išlo až do začiatku štvrtého ročníka, keď mi prišla veľmi jednoduchá sms: "Ahoj, ako sa máš?". Bolo mi to čudné - neznáme číslo - a tak som zavolala späť. Dohodli sme sa, že sa na druhý deň stretneme v škole. Bol to zlatý a veľmi milý chalan. Vysoký, čiernovlasý s perfektnou postavou... Po predchádzajúcej (nie veľmi peknej skúsenosti) som sa bála viazať a tak sa opakovali večné rozchody a udobrovania, no bez hádok. Vždy sa ku mne vrátil. Takto to bolo 3 krát. V deň mojej stužkovej (hoci vtedy sme práve spolu nechodili) ma celý deň upokojoval, že to dobre dopadne. Cítil, že som nervózna. Dokonca prišiel aj do Kultúrneho domu a hoci som nemala veľa času sa mu venovať, stál v aule a pozeral na mňa, až kým nezatvorili vchodové dvere. Potom sa už neozval. Celý víkend som nevedela, čo je s ním, nereagoval na SMS ani neprezváňal. Prišiel pondelok (posledný deň v škole pred Vianocami) a my sme mali ísť na predstavenie "Malý princ". Celý čas som ho nevidela.

Sadla som si úplne nabok od spolužiakov a kamarátok, bola som smutná, chcela som byť sama. A v tom si vedľa mňa sadol. Nehovorili sme o ničom inom, len o deji predstavenia. Uprostred hry ma chytil za ruku a do ucha mi zašepkal" "Milujem Ťa". A od tej chvíle sme spolu - presne 3 roky 3 mesiace a 20 dní :-)