Podobne ako sa v priebehu histórie rozmanito formovali obrady podľa kultúry a obyčajov rozličných národov a národností, vyvíjali sa i tradície výročných osláv, ktoré po rokoch pripomínali svadobný deň.
Oslavy po dvadsiatich rokoch na
porcelánovej svadbe - to už bolo veru pekne okrúhle výročie. Slávnostý obed sa servíroval v nových porcelánových jedálenských súpravách, pilo sa z porcelánových pohárov, nakúpených priamo na túto príležitosť. Nakoniec sa jeden z porcelánových predmetov rozbil pre šťastie.
Podnetom na veľkolepé rodinné oslavy bývala
strieborná svadba po dvadsiatich piatich rokoch. Na nej sa zišli rodičia a súrodenci, deti spolu s vnúčencami. Manželia si symbolicky vymenili strieborné obrúčky.
Po tridsiatich rokoch si istotne manželka zaslúžila perlový náhrdelník alebo jeho imitáciu na
perlovej svadbe.
Dovŕšený tridsiaty piaty rok spoločnej manželskej cesty sa pripomínal na ľanovej, niekde na
korálovej svadbe. Pri tejto príležitosti manželka dostávala do daru ľanovú bielizeň, obed sa servíroval na stole prikrytom novým, slávnostným obrusom.
Po štyridsiatich rokoch manželstva sa slávila
rubínová svadba, ktorá znamenala, že žene do šperkovnice pribudol ďalší skvost – prsteň s hoci aj drobučkým rubínom alebo celá súprava klenotov so vsadenými rubínmi. Ak sa manželia rozhodli práve pri tomto výročí obnoviť si manželský sľub v kostole, mohli si od kňaza vyžiadať odslúženie omše v ornáte rubínovej farby.
Vo dvojici alebo v najužšom rodinnom kruhu sa pripomínal už úctyhodný štyridsiatypiaty rok manželstva na
jantárovej alebo zafírovej svadbe. Bude lepší jantárový náhrdelník alebo zafírové náušnice? Aj takto sa mohol manžel pýtať pri výbere daru na tento sviatočný deň. A na prípitok si naliali jantárové víno.
Okrúhly päťdesiaty rok na
zlatej svadbe sa opäť oslavoval vo veľkom rodinnom kruhu, manželia si rátali vnukov a pravnukov, počas rozhovorov sa vynárali spomienky na dlhé roky spoločne prežitého polstoročia. Aj vzájomný dar bol viac ako symbolický - nové zlaté svadobné obrúčky.
Po päťdesiatich rokoch sa slávila
smaragdová svadba. Vtedy manžel obdarúval manželku smaragdami.
Nuž šesťdesiat rokov niekedy radostnej, inokedy menej radostnej spoločnej cesty – to už je naozaj krásne jubilejné výročie, hodné
briliantovej, v niektorých slovenských regiónoch
diamantovej svadby opäť v stále sa rozširujúcom rodinnom kruhu so spomienkami na minulosť, ale aj súčasnosť detí a budúcnosť vnúčat a pravnúčat.
Železný krížik alebo svietnik, ktorý mal svietiť na cestu do ďalšieho života, boli symboly šesťdesiateho piateho spoločne dožitého roku na
kamennej alebo železnej svadbe.
Zvyčajne skromné, ale o to dôstojnejšie bývali oslavy
platinovej alebo požehnanej svadby po okrúhlych sedemdesiatich rokoch manželstva. Staroba je krásna najmä vo dvojici, aj keď ju možno trápia rozličné neduhy, ktoré vek prináša. O to cennejší je dotyk rúk, ktoré už čas poznačil a úprimný úsmev, keďže Boh dal takéhoto výročia dožiť sa obom manželom.
A čo povedať o
nebeskej svadbe, ktorá sa oslavovala po sedemdesiatichpiatich rokoch manželstva? Iba to, že si zaslúži tento prívlastok, lebo je to jubileum, ktorého sa naozaj dočká máloktorý manželský pár.
spracovala: Bibiána Želisková
Poznáte výročné oslavy sobáša? - I. časť