Na svadbe je nezriedka prítomných 500 až 1000 hostí, ktorí prirodzene nemusia pocházať len z najbližšieho príbuzenstva ženícha a nevesty. Väčšina manželstiev v tejto ázijskej krajine je vopred dohodnutých a svadba býva skôr celospoločenskou ako súkromnou udalosťou. Dôraz na rolu jednotlivca je teda menší ako pri svadbe „západného“ typu.

Tradičná indická svadba sa odohráva vonku pod baldachýnom, známym ako mandap. Účastníci obradu sedia pod týmto tradičným prístreškom na kobercoch, rohožiach alebo stoličkách. V prednej časti baldachýnu býva rozložený posvätný oheň, z bezpečnostných dôvodov plápolá v uzatvorenom ohnisku. Ženích prichádza na miesto konania svadby na koni v sprievode svojej družiny.

Nevesta má počas obradu oblečené tradičné červené sárí, ktoré jej decentne zahaľuje hlavu. Ženích nosí kafni (košeľu siahajúcu pod kolená) s leginami alebo dhoti (niečo ako nadrozmerná bedrová suknica), ktoré môžu byť doplnené turbanom.

Všetci, ktorí majú počas obradu vstúpiť pod baldachýn, by mali mať obuté sandále, aby sa mohli pri obrade vyzuť. K najznámejším ozdobám indickej nevesty patrí henna, alebo tiež mehndi, ktoré zdobia ruky a chodidlá nevesty.

Ženích a jeho družina sa niekoľko minút pred svadobným obradom zhromaždia pred miestom konania obradu. So sebou nesie kvetinový veniec pre nevestu a kokosový orech.

Matka nevesty ženíchovi na znak prijatia do rodiny urobí na čele červenú značku sindurom. Ženích sa jej pokloní a odovzdá kokosový orech. Rodičia nevesty sprevádzajú prvého družbu a ženícha pod mandap. Ženíchova družina sa usadí opodiaľ. Potom prichádza nevesta s kvetinovým vencom pre ženícha, sprevádzaná strýkom z matkinej strany. Pred nimi môže kráčať družička.

Prehovorí kňaz:
Zišli sme sa tu, aby sme manželským zväzkom spojili (meno nevesty) dcéru (mená rodičov nevesty) a (meno ženícha) syna (mená rodičov ženícha). Dnes položia základy svojho pozemského manželstva v prítomnosti posvätného ohňa a žiariaceho slnka, v prítomnosti svojich rodín a priateľov.

Ženich a nevesta sa posadia pod mandap oproti sebe. Zbor zaspieva tradičné piesne (sloky) - Vzývanie Ganeshu: Vignesh varaia varadaia sukhapriyaya..., Vzývanie Saraswati: Yakundendutusharahara dhawala..., Modlitba za harmóniu manželov Om sahana vavatu...

Po týchto piesňach sa nevesta a ženích vzájomne ozdobia kvetinovými vencami. (priestor pre čítanie prvého vybraného textu). Ženíchov otec umyje ruky a nohy ženíchovi, to isté sa týka nevesty a jej matky. Obaja dostanú na čelo červenú značku sindoourom a kvety. Obaja rodičia potom prehovoria k prítomným: „Ja, syn/dcéra (mená starých rodičov) schvaľujem manželstvo svojej dcéry/syna“

Nasleduje verejný manželský sľub ženícha:
Ja, (meno ženícha) prijímam do svojho srdca (meno nevesty) ako svoju manželku. 
A odpoveď nevesty:
Ja, (meno nevesty) príjímam do svojho srdca (meno ženícha) ako svojho manžela.

Potom pokračuje kňaz:
Kruh je symbolom slnka, zeme a vesmíru. Je tiež znakom svätosti, dokonalosti a pokoja. Nech sú tieto prstene znakom jednoty, ktorá teraz vaše životy spojí nerozlučným kruhom, ktorý vás bez ohľadu na to kam pôjdete, vždy vráti k sebe navzájom a vzájomnej spolupatričnosti.

Teraz si ženích a nevesta vymenia svadobné prstene.
Kňaz potom ženíchovi a neveste zavesí na krk posvätné lano zvané varmala (jarmala). Od tejto chvíle sú svoji! Mladomanželský pár, ktorý predtým sedel oproti sebe, sa teraz posadí vedľa seba. Otec nevesty vloží ruku do spojených dlaní ženícha.
Nasleduje hudobný predel, prípadne chvíľa, kedy sa recituje zvláštna báseň mangalashtak, zložená špeciálne pre túto príležitosť.

Nevesta potom vloží svoje dlane do ženíchových. Brat nevesty jej nasype do dlane ryžu, ktorú následne novomanželia spoločne vhodia do posvätného ohňa v prednej časti mandanu. Mladomanželia potom štyrikrát obídu posvätný oheň, pričom striedavo vedú jeden druhého. Kňaz ich doprevádza modlitbou:
Om Svaha! S prvou otočkou prosíme ťa dopraj tejto dvojici šťastie a jednotu.
Om Svaha! S druhou otočkou prosíme dopraj tejto dvojici dlhý život.
Om Svaha! S treťou otočkou prosíme dopraj tejto dvojici pevné zdravie.
Om Svaha! So štvrtou otočkou prosíme dopraj tejto dvojici šťastie a zdravie.
Om Svaha!

Ženích a nevesta sa posadia, (ten z dvojice, ktorý si v tejto chvíli sadne ako prvý, bude podľa tradície „šefom v domácnosti “). Ženích odovzdá dar bratovi nevesty.

Kňaz prehovorí:
„Je čas potvrdiť manželstvo siedmimi záverečnými krokmi“
Ženích a nevesta vstanú a pripravia sa. Kňaz pokračuje: „ Žiadam vás (mená ženícha a nevesty), aby ste sa pri nasledujúcich siedmich krokoch sústredili na týchto sedem sľubov“:

Nech je táto dvojica požehnaná dostatkom jedla.
Nech je ich manželské puto silné a nech sa vzájomne dopĺňajú.
Nech je táto dvojica požehnaná úspechom a hojnosťou.
Nech je táto dvojica naveky šťastná.
Nech je táto dvojica požehnaná množstvom (poslušných) detí.
Nech táto dvojica žije v dokonalej harmónii.
Nech sú (meno ženícha) a (meno nevesty) vždy najlepšími priateľmi.

Na tomto mieste môže efektne (a natruc tradícii) zapôsobiť jeden krok naviac, počas ktorého si novomanželia vymenia letmý bozk.

Mladomanželia sa štyrikrát vzájome nakŕmia sladkosťami. Nevesta odovzdá ženíchovi dar. Matka ženícha prichádza pod baldachýn, aby neveste zavesila na krk tradičnú indickú svadobnú reťaz mangalsutra.

(miesto pre 2. voliteľné čítanie)

Nasleduje tradičná indická sloka: Advaitam..., počas ktorej sa mladomanželia poklonia starším svojich rodín v poradí od najstarších. Nasleduje svadobné fotografovanie a pohostenie.

autor: M. P.