Je dosť pravdepodobné, že už počas "chodenia" ste sa so svojím partnerom spoznali natoľko, že poznáte jeho potreby i túžby jeho srdca. Práve preto je dôležité, aby ste vzájomnému spoznávaniu venovali dostatočný čas. Je žalostne smutné, ak po roku zistíte, že vôbec neviete koho ste si vzali. Potom už nie je až takým veľkým problémom zosúladiť „harmonogram“ dvoch ľudí, ktorí sa navzájom rešpektujú v každom smere.
Manželstvo musí mať pevné základy. Aby však „nespadlo“, treba ho postupne budovať a vytvárať domov. Nie nadarmo sa hovorí: „Postav dom, zasaď strom, urob syna." Pekne krok po kroku. Tehlička vkladaná spoločným úsilím vytvára základy pevného manželstva, ktorým otrasie nejedna manželská búrka. Na čom teda postaviť manželstvo, aby bolo pevné?
Nuž základným kapitálom každého manželstva je láska. Je hmotou, bez ktorej neobstoja žiadne základy. Zafúka vietor a dom padá. Aby bola láska dostatočne pevná, musí prameniť zo vzájomnej dôvery. Tá je v manželstve nevyhnutná. Žiarlivostné scény typu „kde si bola, s kým si bola“ sa dávno nenosia. A preto preč s nimi. Nemajú dlhú životnosť. Tak môžeme pridať ďalšiu tehličku, ktorou je úcta a rešpekt. Tá náš dom, teda manželstvo, krásne posilní. Pozliepa pochybnosti, keď láska zapochybuje a príde otázka: „Ľúbiš ma ešte?“ A tu je potrebná elasticita. Veď každá stavba začína po čase pracovať, rozpínať sa. A o manželstve to platí dvojnásobne. Nemôžeme porovnávať jednoročné manželstvo s manželstvom, ktoré trvá napríklad jedenásť rokov. Mantinely sa posunuli, láska nabrala iný rozmer a to, čo bolo dominantné v prvých rokoch, ustúpilo do úzadia. Veď manželstvo je jeden veľký kompromis. Je krásny, ak je kompromisom dvoch ľudí. Ak je o prispôsobavaní sa jedného človeka, prejavuje sa bolesťou srdca. A vtedy manželstvo stráca na kráse. Veď láska spečatená túžbou sŕdc berie zodpovednosť za druhého. Nie "JA" ale "MY". A kde "MY" je ozdobou domu, tam na stôl patria ľudské dlane. Plné pochopenia, lásky a potreby, ktorá sa prejavuje skutkami.
A skutky sú nosnými piliermi manželstva. V čase pochybností, smútku, nepochopenia prinášajú oporu a nádej, že človek, ktorého som si bral stojí pri mne. A vtedy hromobytie výčitiek, nápory hnevu, či záplavy sĺz pominú a v manželstve sa opäť rozjasní. Vtedy pokora v srdci vytvorí najkrajšiu dúhu ľudských pocitov. No povedzte, nie je krásne budovať takýto nádherný príbytok ľudského šťastia? A pritom stačí tak málo. Otvoriť srdce a prežiariť lásku úprimnosťou. Ľúbim ťa, príjmi ma prosím takého, aký som. A náš dom môže stáť. Hrdo a vznešene majestátnosťou veľkosti človeka.
Prajem vám, nech vytváranie takéhoto manželstva bude vaším celoživotným úsilým. Nech láska spája vaše srdcia v ozvenách potrieb druhého človeka.
autor: Bibiána Želisková