Mladí, rovnako ako „starí“, potrebujú svoj životný priestor. Vyhraďte si časť domu, alebo bytu, kde budete mať súkromie. Či ide o časť na spanie, alebo obývací priestor, v každom prípade by ste mali mať možnosť manipulovať s priestorom potrebným k vlastnému pohodliu. Či sa to týka zariadenia izby, pravidiel či intimity, pamätajte na to „môj dom, môj hrad“ - nech slúži vám.
Ak máte vyhradený životný priestor, nárokujte si „právo“ vyjadrenia názoru. Nie je dobré, ak nevyjadrujete názor týkajúci sa chodu domácnosti. Rozhodujte o rozpočte, otázkach bývania a financovaní, prestavbe, zmenách či plánovaní. Dospelí ľudia sa predsa vždy vedia dohodnúť. Základom je komunikácia a tá musí byť otvorená. I v protichodnosti názorov sa dajú nájsť kompromisy, o to viac, ak ide o v spolužitie dvoch či troch generácií pokope.
Prekážkou pokojného nažívania viacgeneračných rodín býva i rozdielny „pohľad“ na daný problém. Myslenie staršej generácie sa značne líši od myslenia generácie mladých. Ak je v dome zastúpená i generácia starých rodičov, vtedy je skutočne ťažké protichody „skonsolidovať“.
Dobrá vôľa všetko zdolá. A tak je mlčanie niekedy cenou zlata. Ako teda postupovať v praxi? Nechajte povedať názor. Bez ohľadu na to, že ten váš je odlišný. Tak si vybudujete rešpekt a autoritu. To znamená „úctu“ ku všetkým. Ak to bude takto fungovať v praxi, bude to ideálnym riešením predchádzania konfliktov. Ak ku ním dôjde, treba ich bezpodmienečne riešiť. Neriešené konflikty prechádzajú do krízy a výsledkom viacerých kríz býva rozhodnutie „odísť“.
Ak teda chcete v pokoji a v mieri nažívať „pod jednou strechou“, naučte sa rešpektovať súkromie a názor ostatných. Ak toto pravidlo budete uplatňovať na sebe, môžme očakávať, že i ostatní členovia rodiny pridajú značnú mieru svojej snahy. V prípade dlhodobej „nespolupráce“ stojí za zváženie možnosť „osamostatnenia“.
autor: Bibiána Želisková