Bozk očami svetobežníka - I. časť


zaujímavosti




Podľa antropológov sa viac ako 90 % celosvetovej populácie pravidelne bozkáva. Bozkávanie je jednou z tých príjemnejších činností ako smiech, dýchanie či pravidelná strava. Aj napriek tomu, že je potreba bozkávania univerzálna, nie všade na svete si ľudia prejavujú náklonnosť rovnakým spôsobom. Nájdu sa i miesta, kde bozkávanie vôbec nepoznajú.

bozk_tsp105814558Bozkávanie verzus "pričuchnutie"

Charles Darwin, otec evolučnej teórie tvrdil, že bozkávanie je od prírody prirodzenou súčasťou predohry. A bol to práve Darwin, ktorý si všimol, že prejavy vzájomnej náklonnosti nie sú vo všetkých kultúrach rovnaké. Už v 19. storočí antropológovia poznali Eskimákov, ktorí dávali prednosť dotýkaniu sa nosmi. A nie sú zďaleka jediní. Podobný prejav citov používajú i niektoré etnické skupiny vo vzdialenej pacifickej oblasti.

Objavy v Egypte potvrdzujú, že "ovoniavaniu" dávali prednosť i stavitelia pyramíd, keďže sa medzi bohatými archeologickými prameňmi nenašli žiadne jednoznačné dôkazy o klasickom bozkávaní. Podľa "vône tela", tvorenej najrôznejšími vonnými olejmi a voňavkami, sa medzi sebou údajne poznali členovia významných šľachtických rodín.

Za nám dôverne známu podobu bozku sú udajne zodpovední obyvatelia starovekej Indie. U nich nájdeme prvé písomné pramene, ktoré už okolo roku 1500 pred n. l. v sanskrite zapisovali slovesá: privoňať si, dotýkať sa, či liznúť v súvislosti s ústami.

Bol to teda staroveký východ, kto sa postaral o vytvorenie bohatej zbierky najrôznejších techník telesných zmyselných radovánok. Keď Alexander Veľký vpadol v roku 326 p. n. l. do Indie, odniesol si toto milostné umenie ako "korisť" do Perzie a odtiaľ putovalo ďalej. Bozkávanie sa tak šírilo ako "požiar v lese".

Svoj zlatý vek zažil bozk v predkresťanskom období. Bozk bol prirodzenou súčasťou tejto spoločnosti. V tomto období prílišné škrupule nikoho netrápili a podobne ako Alexander Veľký i Rimania a Gréci si podmaňovali okolitý svet nielen svojimi zbaňami ale i bozkami.

manzelsky-bozk_tsp93863590Starovekým Rimanom možeme vďačiť za prvé označenie rôznych druhov bozku. Napríklad "osculum" je bozk na pozdrav pri stretnutí alebo rozlúčke, "basium" je označenie pre spontánny vášnivý bozk medzi milencami a konečne "savium" je starorímsky predchodca francúzkeho bozku.

Nič však netrvá večne a tak aj slobodné prejavy citovej náklonnosti začali so šíriacim sa kresťanstvom pomaly ale isto ustupovať. Na prelome prvého a druhého storočia nášho letopočtu začalo byť vášnivé bozkávanie považované za pohoršujúci prejav hriešnosti. Stredovek priniesol ďalšie okliešťovanie citových prejavov na verejnosti, často pod hrozbou pokuty či väzenia.

Na prelome 15. - 16. storočia bozk na privítanie nahradila poklona alebo zloženie klobúka. V rovnakom čase sa slávny moreplavci ako Marco Polo či Sir Francis Drake snažili obohatiť citový život domorodých kmeňov, navyknutých na "pričuchovanie" a bozkávanie perami.

"Jazykové tango" sa však nestretlo s prílišným nadšením ani v Ázii či Pacifiku. V týchto končinách boli pery na rozhovor a jedenie. Miestny sa importovaného spôsobu bozkávania desili. Verili, že takýmito bozkami môžu druhému "vysať" dušu, alebo vpustiť do seba zlého ducha. Nuž ako sa hovorí, iný kraj, iný mrav.

spracoval: M. P.