K chronickým "odkladačom" patrí približne 20 % svetovej populácie. Ich zlozvyk sa neobmedzuje len na pracovisko, ale zasahuje všetky oblasti ich života. K príkladom z reálneho života patrí neplatenie účtov načas, kupovanie lístkov do kina na poslednú chvíľu, či kupovanie vianočných darčekov 24. decembra.Nikto z nás sa "odkladačom" nerodí. Tento zlozvyk nám často nepriamo vštepia naši rodičia. Autoritatívny spôsob výchovy zabraňuje deťom osvojiť si samostatné rozhodovanie a naučiť sa slobodne a zodpovedne konať. Odkladanie je často jedinou dostupnou formou vzdoru proti panovačnému chovaniu rodičov, či nadriadených.
Ľudia so zlozvykom odkladať svoje záväzky či povinnosti, majú obyčajne predpoklady, že budú mať problémy s nadmernou konzumáciou alkoholu. To je častý zlozvyk ľudí s nízkou schopnosťou sebakontroly.
Chronický "odkladači" často podľahnú sebaklamu, že „zajtra toho urobia viac“, prípadne, že patria medzi tých, ktorí „radi pracujú pod tlakom.“ Pravda je však taká, že aj na druhý deň skončia tam, kde včera a vytúžený pracovný „entuziazmus“ sa dostaví len málokedy.
"Odkladači" často vyhľadávajú pracové „rozptýlenie“ vo forme častej kontroly eketronickej pošty, chatovaním alebo písaním blogu. Takéto jednanie môže byť aj spôsobom, ako si chronický "odkladač" kompenzuje pocit strachu alebo zlyhania.
Existuje niekoľko typov „odkladania“ povinností a záväzkov:
- Odkladanie pre vzrušenie. Tento typ odkladačov čaká s povinnosťami na poslednú chvíľu, čo u nich vyvoláva euforický pocit vzrušenia.
- Odkladanie z obáv. Dôvodom pre odsúvanie povinností je v tomto prípade strach zo zlyhania. Takýto ľudia sú často závislí na tom, čo si o nich myslia ľudia v ich bezprostrednom okolí.
- Odkladanie z nerozhodnosti. Tento typ odkladačov sa jednoducho nevie rozhodnúť. Odkladaním rozhodnutia sa zbavujú zodpovednosti za konečný výsledok práce.
autor: M. P.