Sumeri v južnej časti Mezopotámie nosili náramky 2 500 rokov pred naším letopočtom. Bohato zdobené manželky boli živým dokladom manželovej zámožnosti a spoločenskej prestíže. Pri vykopávkach mesta Úr sa našli hroby mestskej šľachy s bohatou výbavou, vrátane šperkov otrokov a predmetov dennej spotreby. Bohatý proviant na poslednú cestu mal byť dokladom pre bohov, aby nebožtíkovi zabezpečili rovnaké postavenie ako mal počas pozemského života.
Šperky mali v starovekom svete veľmi blízko k náboženským obradom. Zlato a drahé kamene boli výrazom úcty k božstvu a postupne sa dostali z pozície amuletov na novú úroveň ako symbol spoločenského postavenia.
Staroveký Egypťania vyrábali svoje náramky z materiálov dostupných vo svojom bezprostrednom okolí. Patrili medzi prvých, ktorí začali pri zhotovovaní náramkov používať drahokamy a glazúrovanie. Vzácnym kameňom pripisovali nadprirodzenú moc. Napríklad Jaspis mal prinášať dážď, acháty chránili pred pavúčím uhryznutím a búrkou, modrý kremeň bol kameňom faraónov a mal chrániť pre hadím uštipnutím.
Bojovníci starovekého Grécka si zápästie spevňovali koženými náramkami zdobenými drahými kameňmi. V latinčine sa tieto náramky nazývali "brachium", čo po latinsky znamená "rameno". Ich upravená verzia si našla cestu do ženskej šperkovnice a angličtina má dnes slovíčko "braclet".
Na prelome 18. a 19. storočia priniesla kráľovná Viktória nový módny trend. Náramky s drobnými ozdobami. Na náhrdelníku sa začali nosiť srdiečka, sklenené guľôčky, perly a medailóniky s rodovým erbom.
Náramok ako šperk úspešne prešiel skúškou každej doby. Nech už je váš módny vkus akýkoľvek, náramok si v ňom vždy nájde svoje miesto.
autor: M. P.