Po svadbe je všetko krásne. Predstavy, očakávania, predsavzatia. Ľudia, ktorým nerobí problém prejaviť si náklonnosť počas rozbehaných dní i povinností každého druhu. Všetko je tak samozrejmé, že nie je nutné zamýšľať sa nad potrebou prejavovania priazne, pozornosti či radosti z blízkosti milovanej osoby. Všetko sa „deje“ spoločne. Nákupy, upratovanie, plánovanie, oslavy i posedenia so známymi. Pribúdaním týždňov, mesiacov a postupne i rokov všedko upadá do určitého strereotypu. Láska sa mení na zvyk každodennej prítomnosti a tí, ktorí si pred tým nevedeli predstaviť deň jeden bez druhého, sú si akosi vzdialení. Času je pomenej a plány spoločných okamihov sú čím ďalej, tým viac zriedkavé. Zrazu má človek pocit, akoby každý žil svoj život. Spoločným prienikom sa stáva domácnosť a deti.

Láska je postavená na priateľstve

Vraví sa, že základom manželstva na dlhé trate je priateľstvo. Ak láska pribúdajúcimi rokmi kamsi vyprchá, priateľstvo ostane. Ale i priateľstvo má svoje zákonitosti, ktorým sa treba naučiť. Priatelia sú si vzácni práve tým, že sa vedia pochopiť a vypočuť. Vo chvíľach núdze vedia zaklopať a povedať: „Môžem vojsť?“

Máme spoločné záujmy?

Spoločnou vlnovou dĺžkou už počas randenia boli zaiste i podobné záujmy, ktoré sa počas pribúdajúcich rokov spoločného manželstva kamsi vytratili. Je ťažké hľadať to, čo sa stratilo, no o to krajšie je vedieť opäť to objaviť. Pokúsili ste sa?

Potrebujem ťa

„Miláčik, potrebujem ťa.“ Koľko námahy stojí vyrieknutie tak jednoduchej vety. Zvyčajne chceme sami sebe dokázať, že nepotrebujeme nikoho a so všetkým si poradíme sami. Ale do manželstva sme predsa vstupovali preto, aby sme na všetko boli dvaja.

Chvíľa s tebou je nádherná

„Polovička“ potrebuje cítiť, že chvíle nádhernej blízkosti sú nezameniteľné. Malé vypnutie od bežných povinností pri pive s kamarátmi, či s kolegami z práce má tiež svoje miesto v týždňovom harmonograme každého jedinca, avšak človek, ktorý s vami žije, potrebuje cítiť, že jemu patrí prvenstvo.

Urobím Ti radosť?

Vo vzťahu je nesmierne dôležité vedieť urobiť radosť. Ak blízkeho človeka skutočne poznáme, vieme, čo poteší. Nemusí byť dôvod na prekvapenie. Najkrajšia radosť ja nečakaná. Je to ťažké? Niekedy i drobný prejav uznania prinesie vlnu radosti. Vlna k vlne a radosti je celé more. Čo tak vyskúšať to?

Objavením seba objavím zas teba

Niekedy je skutočne potrebné nahliadnúť do svojho vnútra. Rozanalyzovať pocity, postoje, emócie. Prijať situácie, do ktorých sa neraz dostávame i napriek tomu, že nedávajú žiadny zmysel. Lepším pochopením seba, lepšie pochopíme tých, ktorí sú okolo. I keď nie je ľahké preniknúť do „sveta iného človeka“, podstatná je snaha prejaviť záujem. Veď cez iných spoznávame seba.

A sme tu a teraz

Nepozerajme dozadu a neutekajme dopredu. Žime tu a teraz, pre tento okamih, pre chvíľu, ktorú sme dostali. Nikdy sa nevráti. Ani kvôli nám, ani kvôli iným. Nuž vychutnávajme si život. Je náš, ale jeho súčasťou je manžel, deti, rodičia, blízky - všetci, ktorí prispievajú k tomu, aby bol život nádherný.

Vzbura proti všednosti

Staňme sa na chvíľu malými deťmi. Prinavráťme časy, keď sme vyvádzali huncútsva a nehanbili sa za to, akí sme. Prekryme stereotyp bežných dní spestrením toho, čo život prináša. Nech vzbura proti všednosti preklenie rutinu klasiky.

autor: Bibiána Želisková