startportalspacerdomain.skspacerblog.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk
banner
Sona Kozakova
Mario Racek
Hotel Agatka
07.09.2019
mesto


inštitúcia




Dejiny spodnej bielizne - I. časť

line

zaujímavosti




print Vytlačte článok  send Doporučte článok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Bedrová zástera bola už od staroveku najjednoduchšou formou spodnej bielizne. Obyčajne sa vyskytovala v troch variantoch. Najjednoduchšia mala formu širokého pásu látky ovinutej medzi nohami a okolo pása. K tomuto typu patrí havajské molo, alebo niekoľko typov japonskej zápasníckej zásterky známej ako „fundoshi“.
chitonObyvatelia starovekého Grécka sa obliekali veľmi jednoducho. Ich odev pozostával z jediného širokého a pozdĺžneho pruhu látky zvanej „chiton“, ktorú si ovinuli okolo krku a pása, takže im nakoniec siahala tesne nad kolená. Odev bol z ľavej strany prichytený sponou alebo ihlicou zvanou fabula. Okolo pása sa zopínal opaskom, čo umožňovalo aktívnym skupinám obyvateľstva nosiť ho vyššie. Na chitone sa niekedy nosil aj vrchný plášť zvaný „himation“. Otroci nosievali len bedrovú zásteru.

Starovekí Rimania nazývali spodnú vrstvu odevu „subligaculum“. To nosili rovnako muži aj ženy, ktoré ho dopĺňali ešte vrchným dielom zvaným „strophium“. Na tento spodný odev sa navliekala tóga, ktorú vraj občania večného mesta nemali príliš radi a tvrdili o nej, že je chladná. Starší ľudia si na zahriatie ovinuli nohy pruhmi látky.

Okolo 13. storočia sa začína objavovať prvá navliekacia spodná bielizeň „braies”, ktorá sa rýchlo rozšírila medzi všetky spoločenské vrstvy vrátane rytierov, ktorí si ju spoločne s ďalšími vrstvami oblečenia brali dokonca aj pod brnenie. „Braies” sa upevňovali okolo pása a v polovici stehien.

Ľudia z bohatších vrstiev nosili aj takzvané „chausses“, akési hrubé pančuchy ktoré pokrývali len nohy a počas renesancie sa vyvinuli do plnohodnotných nohavíc, takže neboli spodnou bielizňou v pravom slova zmysle. Braies mávali neskôr v rozkroku otvor, aby ich muži pri vykonávaní potreby nemuseli dávať dolu. Braies však často svoje tajomstvo odhaľoval a tak sa k nemu v 16. storočí začal prišívať miešok, ktorý zvýrazňoval mužské prirodzenie a mával najrôznejšie tvary. Preslávil sa ním najmä anglický kráľ Henrich VIII., o ktorom sa traduje, že trpel syfilisom a tak v tomto miešku schovával látku napustenú liekom. V období renesancie vznikla aj košeľa, tak ako ju poznáme dnes a doublet, krátky kabátec so zapínaním vpredu, ktorý sa nosil pod iným oblečením.

V stredoveku bolo pre ženu zvýrazňovanie dekoltu neprípustné, čo dokazuje aj štrasburský edikt z obdobia Svätej rímskej ríše národa nemeckého z roku 1370, ktorý vyslovene uvádza: „Ženám sa nedovoľuje zvýrazňovať si hruď priliehavým odevom či blúzkou”. A tak sa ženy v stredoveku usilovali minimalizovať svoje vnady tesnými korzetmi, vysokými goliermi a ženy zo šľachtického rodu odmietali dojčiť vlastné deti v predstave, že si takto zachovajú ideálnu plnoštíhlu postavu.

Viktoriánske obdobie prinieslo rozdelenie mužskej spodnej bielizne na dva diely a spodná bielizeň z bavlny, ľanového plátna alebo hodvábu ako taká bola šitá ručne. V Amerike pred občianskou vojnou boli veľmi populárne „kamaše“ z vlny alebo flanelu pod kolená s jednoduchým rázporkom na gombík a sťahovacími šnúrkami okolo pása. Vrchný diel pozostával z vlnenej alebo flanelovej košele nosenej priamo na tele.

autor: M. P.



line
line

Diskusia


forum 10.07.2007: admin, Diskusia k článku "Dejiny spodnej bielizne - I. časť"



rightend